Obraz silvestrovskej noci

Autor: Juraj Skačan | 1.1.2008 o 16:24 | Karma článku: 3,31 | Prečítané:  1137x

Je podvečer, 31. decembra, a ja kráčam zasneženou silvestrovskou ulicou. Je už hustá tma, aj keď hodiny ukazujú iba čosi po šiestej. Túlam sa a snažím sa nadobudnúť pocit aspoň nejakej, i keď len chabej telesnej aktivity, keďže posledné vianočné dni jej v porovnaní s celým uplynulým rokom až tak veľa nebolo. V ušiach mi znie hudba a ja si kontrolujem na displeji telefónu, čo mi to práve hrá.

Po chvíľke však cítim potrebu byť v užšom kontakte s tichom okolitej zimy a snímam si slúchadlá z uší, aby som nebol natoľko izolovaný. Kráčam po dôverne známych uliciach, ktoré však dnes pôsobia akosi inak... Asi je to sčasti aj tým, že domy a stĺpy popri ceste sú osvetlené tisícami malých žiaroviek a okrem toho, veľa robí aj stále pretrvávajúca sviatočná atmosféra.

Pri jednom dome zostávam stáť. Hľadím na farebné žiarovky, ktorými je vyzdobený vchod ako aj pred domom stojaci stromček. Zahľadím sa na svetlá a nechávam voľný priechod asociáciám, ktoré mi v hlave vznikajú. Trochu prižmúrim oči, aby sa svetielka trošku rozmazali a pôsobili tak trochu abstraktnejšie i romantickejšie. Zabralo to... zachytil som akýsi závan spomienok na moje detské prežívanie vianočného obdobia. Bol to iba slabý závan, no napriek tomu dostatočne zreteľný. Spokojný sa pomaly odvraciam a pokračujem pomalým krokom v ceste. Prechádzam okolo rôznych domov... V jednom je ticho a cez okno vidím za záclonami mihajúce sa postavy... V ďalšom sú stiahnuté žalúzie, prítomnosť domácich prezrádza iba cez malé štrbiny presvitajúce svetlo z obývačky. O niekoľko metrov ďalej stojí dom, z ktorého ku mne preniká hlasná hudba. Keď podídem bližšie, vidím cez okná dnu. V rozsvietených miestnostiach sa pohybuje množstvo mladých ľudí. Chystajú sa na silvestrovskú zábavu, pomyslím si. Postupne si uvedomujem, že niečo podobné prebieha takmer v každom dome, okolo ktorého prechádzam. V jednom už dokonca s prípravami očividne skončili a zábava je v plnom prúde. Štyri vonku stojace autá naznačujú, že oslavujúcich je ľudí dosť veľa... Veď prečo by aj nie? Je predsa Silvester, posledný deň v roku.

Časom mi však napadla kacírska myšlienka: prečo si ľudia navykli oslavovať koniec roka tak bujaro? Alebo oslavujú príchod nového? Aký dôvod má človek na to, aby sa práve túto noc bavil najbláznivejšie z celého roka? Ako malé dieťa, doteraz si to pamätám, býval som pri prelome rokov skôr smutný ako veselý... tak nejak mi bolo za starým rokom smutno. Teraz je to už postupom času iné, ale melancholický duch vo mne žije naďalej, aj teraz, keď mám už na krku čerstvú „štvrťstoročnicu"... Nebojte sa, týmto nechcem povedať, že som proti silvestrovským oslavám. To by mi ani nenapadlo a ani zďaleka to tak nie je. Je dobré, ak sa človek dokáže radovať, preto oslavu ako takú schvaľujem. Len ma to zaujalo, aké zvyky si ľudia vedia vypestovať, pričom nijaké logické vysvetlenie často nemajú.

Ľudia tvrdia, že oslavujú fakt, že starý rok zvládli. Alebo oslavujú preto, lebo sa tešia na nový, prichádzajúci rok. Keď tak nad tým premýšľam, ono to vlastne asi bude práve o tom... O rozlúčke so starým rokom a o vítaní nového. To beriem, je to zmena, každý ju viac alebo menej vníma.

Len si tak trochu uvedomujem, že je to natoľko vážna zmena, že ja osobne ju netúžim prežiť v návale bujarej oslavy alebo v alkoholovom opojení, pretože v tom stave by som ju nedokázal poriadne ani vnímať. Precitol by som až ráno 1. januára a zrazu by som si uvedomil: aha, už je to tu - nový rok prišiel, a ja som si ho ani nevšimol, keď klopal na dvere a ani neviem, kedy som mu ich otvoril a už vôbec netuším, kedy sa tu tak udomácnil, že si dokonca stihol urobiť v kalendári nový rozvrh a prepísať číslicu 2007 na 2008...

Áno, je to veru vážna zmena. Nejde tak ani o to, že rok je vystriedaný rokom ďalším. Dôležitá je skôr tá symbolika, ktorá je v striedaní sa rokov - symbolika plynutia pozemského času, vývoja, symbolika plynutia nášho vlastného života... Symbolika, ktorá zvýrazňuje vážnosť každej zmeny, každého dôležitého medzníka v našich osobných životoch. Koniec roka je čas, ktorý je ako stvorený na to, aby sa človek pristavil a zamyslel sa aspoň na pár sekúnd, no o to úprimnejšie, čo mu jeho doterajší život priniesol, čo ho uplynulý rok naučil o ňom samom ako aj o iných a napokon čo chce, aby mu priniesol rok, ktorý práve prichádza...

 

...je sedem hodín, čas pokročil a ja sa blížim pomaličky domov. Zastanem pred naším domom a zostávam chvíľku stáť, zahľadený niekam na abstraktné miesto. Premýšľam, čo som v uplynulom roku prežil... Ako som sa staral o seba, o svoju dušu, svoje srdce, o svoj život... ako som sa staral o to, aby život mal svoj smer a aby kráčal v ústrety absolútnym nekonečným diaľavám, kde už striedanie rokov nemá žiadny význam... kde starý rok neodchádza a nový neprichádza... kde náš čas stráca svoju dôležitosť. Napokon, dôležité nie sú samotné predsavzatia, ale city a pocity. Nemusím nahlas vysloviť, čo chcem zmeniť. Ak to chcem a cítim to tak, môže to zostať nevypovedané a moja snaha o zmenu tým neutrpí ani najmenej. Ak to tak však necítim, môžem si to povedať aj stokrát... a takto končí mnoho predsavzatí.

Jadro života je v duši každého z nás a život je z veľkej časti tvorený citmi človeka. Kiežby som ich aj ja dokázal zreteľnejšie vnímať.... Vlastne, toto by mohlo byť mojím tohtoročným predsavzatím - učiť sa to...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Matovič skokan mesiaca, Kiska nestúpa

Decembrový prieskum prekvapil najmä pri OĽaNO.


Už ste čítali?